Banský skanzen v Hnilčíku
Banský skanzen v obci Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) vznikol z iniciatívy občianskeho združenia Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť a s podporou obecnej samosprávy.

Skladá sa:

  1. z múzejnej expozície umiestnenej v priestoroch bývalej školy v miestnej časti Jerohuta v blízkosti sídla obecného úradu,
  2. zo štôlne Ľudmila (bývalého skladu výbušnín) sprístupnenej verejnosti,
  3. z náučných montánnych chodníkov – trasa A Roztoky, trasa D Údolím Železného potoka, trasa C Grétla a trasa B Bindt.

Zriaďovateľom Banského skanzenu je obec, partnerom pri príprave koncepčného a odborného riešenia expozície a sprístupnenie verejnosti je občianske združenie Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť.

Múzejná expozícia je členená na tematické celky, zamerané na:

  • históriu obce Hnilčík (vývoj miestnej samosprávy, farnosti, miestne mlynárstvo, ochotnícke divadlo, významné osobnosti obce),
  • etnografiu, nehmotné a materiálne dedičstvo predkov,
  • geologickú stavbu a živú prírodu,
  • históriu baníctva a spracovania miestnych rúd.

História vzniku Banského skanzenu
V roku 2012 sa občianskemu združeniu Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť podarilo presadiť projekt a získať dotačné prostriedky z Karpatskej nadácie, spravovanej spoločnosťou USS Košice. Projekt sa nazýval „Banícky skanzen v Hnilčíku“ a jeho zámerom bolo zriadiť v časti drevenej jednopodlažnej budovy bývalej školy (vo vlastníctve obce Hnilčík) malú múzejnú expozíciu a zároveň adaptovať menšiu štôlňu Ľudmila (pôvodne sklad výbušnín) z konca 19.storočia pre zriadenie podzemnej banskej expozície a sprístupniť ju verejnosti.

Práce na projekte realizovali členovia občianskeho združenia na báze dobrovoľnej činnosti za podpory obecnej samosprávy a dokončili ich ku koncu roka 2012.

V múzejnej expozícii sú vystavované predmety, ktoré sme získali prevažne zberom medzi občanmi Hnilčíka formou darovacích, alebo zápožičných zmlúv.

Budova múzejnej expozície
Bola postavená v roku 1937 v miestnej časti Jerohuta a pôvodne slúžila ako škola až do roku 1972. Stavbu postavila obec Hnilčík svojpomocne na obecnom pozemku.

Na stavbu školy sa použilo darované drevo od rodín Wagnerovcov, Zajacovcov, Karchňákovcov a Matúšovcov. Počas 2. svetovej vojny v budove sídlil notársky úrad.

V poslednom období tu sídli v prízemnej časti materská škola.

Budova je cenná pre originálne stavebné riešenie, inšpirované architektúrou bytových domov bývalej kolónie banského závodu v Roztokách a je chránená ako národná kultúrna pamiatka.