Staré banské dielo Ľudmila v Roztokách

Je súčasťou Banského skanzenu v Hnilčíku ako jeho múzejná súčasť umiestnená v podzemí. Vstup návštevníkov do banského diela je legalizovaný povolením Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves a je možný iba v sprievode pracovníkov Banského skanzenu Hnilčík. Tí návštevníkom poskytnú ochrannú prilbu, svietidlo a sprievodcovskú službu spojenú s odborným výkladom.

Ľudmila štôlňa bola účelovým banským dielom, vyrazeným z údolia Roztockého potoka v severnom svahu kopca Borovniak (v minulosti Stammberg). Ide o banskú chodbu, razenú do diabázového masívu kopca v hornine s dobrými fyzikálno-mechanickými vlastnosťami. Na konci priamej chodby je vyrazený sklad výbušnín s dvojicou zalomených vstupných chodieb a skladovou komorou.

Dielo vyhotovila pravdepodobne Hornosliezskej účastinárskej spoločnosti pre železničné potreby Huty priateľstva („Oberschlesische Eisenbahn Bedarfs-Actien-Gesellschaft in Friedenshülte, Oberschlesien“) na konci 19. storočia, keď skúpila všetky banské polia na dobývanie železných rúd v Roztokách. Pre uskladnenie v bani používaných výbušnín (dynamitu) vybudovala podzemný sklad, umožňujúci centrálne uskladňovanie a vydávanie výbušnín.

Pre vybudovanie skladu výbušnín bola zvolená bola výhodná poloha – nachádza sa pomerne blízko ústí vtedajších, oproti sebe zaústených hlavných otvárkových štôlní (Dedičnej štôlne Ernest otvárajúcej Širokú žilu, Dedičnej štôlne Katarína otvárajúcej gigantickú Hrubú roztockú žilu).

Sklad výbušnín slúžil do ukončenia dobývania rúd v 30. rokoch 20. storočia, potom bol opustený.