SEDEM (Z MNOHÝCH) DIVOV OBCE HNILČÍK

  1. Div prvý – starobylé  povrchové dobývky – pingy

Fenomén pingových dobývok je doposiaľ obchádzaný historikmi. Je to ale dobre rozoznateľný a času odolávajúci doklad o dávnej, možno až pravekej ľudskej práci v oblastiach výskytu rudných nerastov. Podáva očividné svedectvo o existencii gosanov-železných klobúkov, zvetraných časti na povrch vystupujúcich častí ložísk a o ich dávnodobom dobývaní v podobe vysoko organizovanej práce a o metódach ťažobných prác. Pingové jamy a kutacie rýhy lemujú odvaly premiestneného odpadového materiálu, v ktorom sa mohli zachovať hmotné doklady o príslušnej dobe. Veľké i menšie dobývkové jamy zvyčajne sprevádzajú malé kutacie jamy a ryhy s malými výkopovými násypmi, sprevádzajúce okolie východov žilných ložísk na povrch.

V oblasti Hnilčíka najvýznamnejšie pingové polia môžeme pozorovať na povrchových východoch žíl Piata grételská, Alžbeta, Kaluža, Venuša, Gezwäng, Weisser, Matheus, Rinner (pomenovanej po žľabovitom – rínovitom – tvare píng), Glänzen, Široká, Hrubá (najmohutnejšie pingy), Odžilka Hrubej  a Lujza, v Bindte na Hrubej žile a Pingovej žile. V pingových ťahoch a poliach sa dajú nájsť aj zavalené ústia verikálnych banských diel – na povrch ústiacich komínov a šácht.