SEDEM (Z MNOHÝCH) DIVOV OBCE HNILČÍK

  1. Div prvý – sta­ro­by­lé  povr­cho­vé dobýv­ky – pingy

Feno­mén pin­go­vých dobý­vok je dopo­siaľ obchá­dza­ný his­to­rik­mi. Je to ale dob­re rozo­zna­teľ­ný a času odo­lá­va­jú­ci doklad o dáv­nej, mož­no až pra­ve­kej ľud­skej prá­ci v oblas­tiach výsky­tu rud­ných neras­tov. Podá­va oči­vid­né sve­dec­tvo o exis­ten­cii gosa­nov-želez­ných klo­bú­kov, zvet­ra­ných čas­ti na povrch vystu­pu­jú­cich čas­tí ložísk a o ich dáv­no­do­bom dobý­va­ní v podo­be vyso­ko orga­ni­zo­va­nej prá­ce a o metó­dach ťažob­ných prác. Pin­go­vé jamy a kuta­cie rýhy lemu­jú odva­ly pre­miest­ne­né­ho odpa­do­vé­ho mate­riá­lu, v kto­rom sa moh­li zacho­vať hmot­né dokla­dy o prí­sluš­nej dobe. Veľ­ké i men­šie dobýv­ko­vé jamy zvy­čaj­ne spre­vá­dza­jú malé kuta­cie jamy a ryhy s malý­mi výko­po­vý­mi násyp­mi, spre­vá­dza­jú­ce oko­lie výcho­dov žil­ných ložísk na povrch. 

V oblas­ti Hnil­čí­ka naj­výz­nam­nej­šie pin­go­vé polia môže­me pozo­ro­vať na povr­cho­vých výcho­doch žíl Pia­ta gré­tel­ská, Alž­be­ta, Kalu­ža, Venu­ša, Gezwäng, Weis­ser, Mat­he­us, Rin­ner (pome­no­va­nej po žľa­bo­vi­tom – ríno­vi­tom – tva­re píng), Glän­zen, Širo­ká, Hru­bá (naj­mo­hut­nej­šie pin­gy), Odžil­ka Hru­bej  a Luj­za, v Bind­te na Hru­bej žile a Pin­go­vej žile. V pin­go­vých ťahoch a poliach sa dajú nájsť aj zava­le­né ústia veri­kál­nych ban­ských diel – na povrch ústia­cich komí­nov a šácht.